Plavebné komory v Gabčíkove sú na hranici životnosti. Vodohospodári začali s ich modernizáciou

  • 20. 06. 2019 | zdroj:
  • Tisková zpráva

Vodné dielo Gabčíkovo, 20. 06. 2019 


Za vyše štvrťstoročie sa plavebnými komorami Vodného diela Gabčíkovo preplavili stovky tisíc lodí. Aby aj naďalej zabezpečovali bezpečnosť, spoľahlivosť a plynulosť plavby na Dunaji, je nevyhnutná ich kompletná obnova. Začiatok stavebných prác na projekte Inovácia a modernizácia plavebných komôr Vodného diela Gabčíkovo dnes symbolicky odštartovali poklepaním základného kameňa zástupcovia rezortov životného prostredia, dopravy, Európskej komisie a generálneho dodávateľa prác. 


„Cez plavebné komory sa od začiatku prevádzky preplavilo vyše 400 tisíc lodí a naplnené boli viac ako 100 tisíc-krát, čo má za následok aj prevádzku ohrozujúce priesaky a stav je taký, že plavebné komory sú už na hranici životnosti. Preto má inovácia a modernizácia pre lodnú dopravu na Slovensku i v Európe obrovský význam, tak to vnímame i my, a tak to vnímajú aj zástupcovia Európskej únie,“ povedal Daniel Kvocera, generálny riaditeľ VODOHOSPODÁRSEJ VÝSTAVBY, ŠTÁTNEHO PODNIKU (VV, š. p.), s tým, že ide o prvú veľkú obnovu od začiatku prevádzky, teda od roku 1992.  


Modernizovať sa bude za plnej prevádzky, pričom ako prvá bude inovovaná pravá plavebná komora. V rámci projektu dôjde k výmene niekoľko stotonových horných a dolných vrát, vrátane ich príslušenstva. Inovovať sa bude aj plniaci a prázdniaci systém, či regulačné uzávery vtokov a výtokov, ktoré zabezpečujú uzatvorenie a otvorenie plniacich kanálov pre naplnenie a vypustenie plavebnej komory. Bezpečnosť stavby sa zároveň zvýši stabilizáciou celého podložia plavebných komôr. Novinkou na Vodnom diele Gabčíkovo bude vyššia kontrola a riadenie lodnej dopravy prostredníctvom takzvaného expertného kontrolného systému.


Projekt „Inovácia a modernizácia plavebných komôr pre zvýšenie bezpečnosti a intenzity vodnej dopravy na Vodnom diele Gabčíkovo“ patrí k najväčším riečnym dopravných projektom v Európskej únii.


„Dnes píšeme ďalšiu stranu histórie tejto významnej vodnej stavby, ktorá okrem protipovodňovej funkcie a výroby čistej elektriny zaisťuje aj plynulejšiu a bezpečnejšiu lodnú dopravu,“ povedal László Sólymos, podpredseda vlády a minister životného prostredia SR.


Projekt Inovácia a modernizácia plavebných komôr Vodného diela Gabčíkovo je spolufinancovaný z fondov Európskej únie. Grant z Nástroja na prepájanie Európy CEF schválený v roku 2016 predstavuje krytie vo výške 122 965 250 eur.


Generálnym dodávateľom prác je spoločnosť Metrostav a.s., ktorá sa stala víťazom medzinárodného verejného obstarávania. Externý stavebný dozor zabezpečí Združenie VDG – Plavebné komory, zastúpené  spoločnosťou Dopravoprojekt a.s.


Súčasne, so začatím prác na modernizácii plavebných komôr Vodného diela Gabčíkovo, sa naplnil aj ďalší míľnik v rámci projektu FAIRway Danube, ktorý predstavuje prvú fázu implementácie „Master plánu rehabilitácie a údržby plavebnej  dráhy na Dunaji a jeho splavných prítokov”. Master plán bol schválený ministrami dopravy všetkých podunajských krajín v decembri 2014. Cieľom je dosiahnuť a zabezpečiť dobré plavebné podmienky počas celého roka pri minimálnej úrovni služieb. Dnešným dňom sa uviedlo do pilotnej prevádzky vytyčovacie plavidlo a meracie plavidlo.


Podľa ministra dopravy a výstavby SR Arpáda Érseka, súčasný stav plavebných komôr Vodného diela Gabčíkovo, ako aj priľahlých úsekov vodnej cesty, vykazuje znaky obmedzenia spoľahlivosti, plnej prevádzky, schopnosti a následne aj plavebnej bezpečnosti: „Dunaj je naša najdôležitejšia medzinárodná vodná cesta. Preto je našou povinnosťou zabezpečiť na ňom spoľahlivú a bezpečnú prevádzku vodnej dopravy. Som rád, že naše úsilie získať financie na obnovu plavebných komôr, ako aj výrobu plavidiel pre zabezpečenie splavnosti bolo úspešné a verím, že projekt dotiahneme do úspešného konca,“ zdôraznil šéf rezortu dopravy a výstavby.


FAIRway Danube je realizovaný v spolupráci šiestich krajín: Rakúska, Slovenska, Maďarska, Chorvátska, Bulharska a Rumunska. Projekt je spolufinancovaný z nástroja CEF (Connecting Europe Facility) programu Európskej únie vo výške 19,6 mil. eur, pre SR vo výške 3,2 mil. eur.